Hovorí sa, že jediná istota v živote je smrť. Nič iné isté nie je. Jeden môj známy, Andrej, mal krásnu vínnu pivnicu, kde zbieral archívne vína z celého sveta. Mal naozaj slušnú zbierku. No na pitie používal len tie lacnejšie, menej kvalitné fľaše. Žil v istote, že keď bude na dôchodku a zbierka vín bude dostatočne veľká, pravidelne si otvorí jednu fľaštičku zo svojho archívu a bude si vychutnávať svoj dôchodok pri kvalitnom víne. Zároveň mal strach, aby mu pivnicu nevykradli, alebo aby mu niekto z rodiny nechodil “tajne na víno”. Často o tom rozprával, ako si bude na staré kolená degustovať tú či tú značku vína a ako asi bude chutiť. Nedočkal sa dôchodku. Autonehoda to vyriešila za neho. A víno? Rodina spravila parádny archívny večer počas karu. Nič nie je isté. Len to, že aj víno raz určite niekto vypije. 

(úryvok z knihy od Poklady z najvyššej police)